...nádhernou krajinou. Do Montluis sme prišli dosť pozde a autom sme ho križovali v snahe nájsť nejaké otvorené vinárstvo. Nakoniec sme rezignovali a rozhodli sa drzo zazvoniť na dvere hocijakého baráku, ktorý sa nám bude páčiť. Otvorila nám vitálne vyzerajúca, asi 70 ročná, stará dáma a po francúzsky nás pozvala do svojho minizámku, v ktorom bola zjavne sama. Z masívneho stola pri krbe spratala akési papiere a rozložila flašky a poháre. Ďalšia konverzácia rukami nohami prebiehala už pri víne. Zrazu sa tetuška vychytila a zaviedla nás do vinice, pivnice aj k tankom s vínom, takže sme nakoniec ochutnávali aj ročník 2005, ktorý sa mal stáčať až o týždeň. Na záver sme si kúpili pár flašiek a rozlúčili sa. Ešte chvíľu sme hľadali po poľných cestách vhodné miesto na spanie, nakoniec sme v jednej vinici zaparkovali, otvorili fľašku a zobudili sa z toho sna až ráno.